Skip to main content

Formasaun ba ESKOLA SEKUNDARIO


ORGANIZASAUN FETO ASSAUN BA SUSTENTABILIDADE (FAS)


                     HUSI ONG FETO ASSAUN BA SUSTENTABILIDADE (FAS), ONG LUTA BA MUDANSA (LBM), NEBE MAK HETAN APOIU ORSAMENTU HUSI FUNDASAUN-LUTA BA FUTURO (F-LBF) NO MOS HUSI AGENCIA INTERNATIONAL WATER AID AUSTRALIA HODI HALO PROGRAMA SAUDE, LIGA LIU BA MANEGEMENT HIGENE MENSTRUASI BA ESTUDANTE NIVEL SECUNDARIA SIRA HANESAN ( ESKOLA FRANCISCO BORJA DA COSTA, ESTV-COVEM, SMA CRISTAL, ETP DOTIC SMA HALIBUR BETANO NO COSAMAR) IHA TINAN IDA NE'E

Feto ran ne'ebé ho idade 12-42 bainhira tama ona ba period
menstruasaun tenke konsume ai han hot-hotu atu nune'e
bele fó forsa nafatin ba nia isin lolon
labele hetan menus ran (anemia)
  Hahán ne'ebé balansu maka hanesan :
Karbohidrato/ fó forsa
Protein/haburas
Vitamina mineral/ proteje isin
tanba saida maka feto ida ho menstruasaun tenke han ai han
balance ?
Responde
Bele mantén/ fó forsa nafatin ba isin lolon
Labele hetan  problema menus ran /anemia

han ai han balansu

ATIVIDADE DURANTE MENSTRUASAUN

Feto ida ho periodu
menstruasaun bele halo
atividade hotu hanesan

bai-bain hanesan :
Teen
Prepara ai-han
Halimar
Ba eskola no seluk-seluk tan 





Feto ida ho menstruasaun bele halo atividade hotu?

Feto ran sira kuandu ho
periodu menstruasaun la
presiza ta’uk atu ba eskola
no halo atividade seluk ho
kolega sira tanba ho
manejamentu ne'ebé
maka los garantia katak
feto ran ne sente seguru
atu halo atividade hotu
hotu.

FAHE INFORMASAUN IHA ESKOLA

Feto ida ho idade 12 hetan ona menstruasaun entaun nia tenke prepara an didi'ak, liu-liu estudante feto sira, alende sira bele hetan informasaun hosi inan sira mós bele hetan informasaun hosi eskola atu nune’e sira la bele hakfodak bainhira men's mai iha tempo eskola


hela
Sinál -sinál menstruasaun atu mai
Iha ran hosi dalan moris
Sente kole
Kabun kidun sin uitoan
Sente hamrook
 
Bainhira men’s atu mai Sinai's saida maka mosu?


             ESKOLA SMA CRISTAL SAME-MANUFAHI




AJUDA HOSI INAN AMAN

Inan aman mós iha
responsabilidade ba oan feto
bainhira hetan men’s,
responsabilidade inan aman mós at
informa ba oan kona ba hadi’a an
mós durante menstruasaun maka
hanesan :
Hariis loron ida dala rua
Troka pensu no hena  laran
Oinsá atu uza pensu
No oinsá atu troka pensu

Iha tempo menstruasaun bele
hariis ka lae?
Loron ida hariis dala hira?

INAN MAKA BESIK LIU OAN FETO
Inan sira maka hatene oinsá oan
feto ida atu tama ba periodu
menstruasaun  entaun knar inan sira
boot tebes atu hanorin oan feto sira
oinsá uza pensu no troka pensu 

  
         ESKOLA  SMA  FRANCISCO         BORJA DA       COSTA




 •Loron ida pensu tenke troka dala rua ka tolu
   •Bainhira troka tenke hariis pelumenus loron ida hariis dala 

   2. Tanba sá feto ida ho menstruasaun
tenke uza pensu? 
Hodi satan tiha menstruasaun/ran ne'ebé mai
Sente livre no mós

PREPARA ROUPA TROKA

     Material ne'ebé presiza prepara
      bainhira menstruasaun maka
      hanesan :
        •Pensu
        •Roupa laran
       •Hena li'ur ne'ebé atu uza (kalsa,       saia bluza sst)
Bee no sabaun
Toalla  
Fatin  ne'ebé atu uza maka :
Hariis fatin
Lixu fatin

Bainhira menstruasaun mai saida
deit maka presiza prepara:

PREPARA AN ANTES ATU MEN'S / FULAN MAI

   • Bainhira men’s borus halo roupa buradu ita Presiza troka roupa ne'ebé maka fo’er ona atu nune’e ita bele sente seguru /hakmatek ho sente di’ak.
   •Iha parte seluk mós bainhira men’s borus ba roupa no halo hena laran fo’er hotu se karik ita troka iha tempo naruk bele hamosu moras iha area dalan moris
Bainhira men’s borus to roupa li'ur saida maka tenke halo ?

KUIDADU SAÚDE IHA UMA LARAN

Se di’ak liu fase sasán
Sira
nee tuir ida-idak nia fatin
hanesan fase sasán
Dapur
iha fatin seluk no fase
roupa men’s nian iha
hariis fatin .
Tuir imi nia hanoin saida
mak akontese iha figura
ida nee.?

SOE PENSU UZADU LA TUIR FATIN



    Bainhira feto ida ho
    menstruasaun nia uza ona
    pensu no sente katak tempo to
    atu troka pensu nia tenke
    Hatene
    Pensu la bele soe arbiru satan soe
   iha sentina kuak tanba bele halo
    intupidu ba sentina no bele kria
  fo'er iha sentina laran no afeta to
   uma laran
  oinsá atu soe pensu ne ho los
Atu soe pensu iha etapa balu
maka fase tia tau iha plastic no
soe ba fo'er fatin ka rai kuak.
HABAI ROUPA IHA UMA LARAN BELE HAMOSU MORAS

    Kuandu habai roupa iha uma
     laran bele halo susuk barak
no mós kutun roupa nian la
mate, tanba la kona loron
matan. Habai roupa iha
loron manas atu nune’e bele
hamate kutun iha roupa.
Tuir imi nia hanoin
kuandu habai roupa iha uma
laran saida mak akontese?

ANTES ATU HALOOT ROUPA TUIR FATIN TENKE MOS.

Kuandu roupa ne'ebé mak uza ba
menstruasaun, karik la fase saida
mak akontese?

ESTUDANTE  ESTV-COVEM, SAME-MANUFAHI
Kuandu la fase bele hamosu lalar barak bele hobur iha roupa ne'ebé fo’er no moss fasil atu hetan moras.
Oinsá atu haloot roupa Bainhira troka roupa menstruasaun tenke fase halo mós
Habai iha loron matan
Depois maran dobra tuir nia fatin.
HABAI ROUPA NE'EBÉ MAKA  LOS
Roupa kona loron matan bele hamate kutun
Roupa ne'ebé mak habai to maran la fatin ba kutun atu moris
Halo lakon mós roupa nia iis ne'ebé ladi'ak  ka dois.

HALOOT PENSU IHA FATIN 

Pensu tau iha fatin seguru atu nune'e labarik sira labele estraga.
Haketak pensu ho roupa sira seluk
Perigu tebes ba labarik sira kuandu pensu hetan estraga no bele halo labarik sira moras.

MODELU PENSU


Etapa –etapa uza pensu :
Prepara roupa laran (kalsiña)
Les plastic pensu nian
Hasai surat tahan ne'ebé belit iha pensu nia kotuk
Tau pensu ba iha hena laran (kalsiña)

SOE PENSU UZADU NE'EBÉ MAK LOS
Oinsá atu prevene
ambiente ne'ebé di'ak :
Bainhira hasai pensu  tenke fase uluk
Tau ba plastic
Soe ba fo’er fatin no mós bele hakoi.
SOE PENSU UZADU NE'EBÉ MAK LOS 

Oinsá atu prevene
ambiente ne'ebé di’ak :
Bainhira hasai pensu  tenke fase uluk
Tau ba plastic
Soe ba fo’er fatin no mós bele hakoi.


Comments