ORGANIZASAUN FETO ASSAUN BA SUSTENTABILIDADE (FAS)
HUSI ONG FETO ASSAUN BA SUSTENTABILIDADE (FAS), ONG LUTA BA MUDANSA (LBM), NEBE MAK HETAN APOIU ORSAMENTU HUSI FUNDASAUN-LUTA BA FUTURO (F-LBF) NO MOS HUSI AGENCIA INTERNATIONAL WATER AID AUSTRALIA HODI HALO PROGRAMA SAUDE, LIGA LIU BA MANEGEMENT HIGENE MENSTRUASI BA ESTUDANTE NIVEL SECUNDARIA SIRA HANESAN ( ESKOLA FRANCISCO BORJA DA COSTA, ESTV-COVEM, SMA CRISTAL, ETP DOTIC SMA HALIBUR BETANO NO COSAMAR) IHA TINAN IDA NE'E
Feto ran ne'ebé ho idade
12-42 bainhira tama ona ba period
menstruasaun
tenke konsume ai han hot-hotu atu nune'e
bele fó forsa
nafatin ba nia isin lolon
Hahán
ne'ebé balansu maka hanesan :
Karbohidrato/ fó forsa
Protein/haburas
Vitamina mineral/
proteje isin
tanba saida
maka feto ida ho menstruasaun tenke han ai han
balance ?
Responde
Bele mantén/
fó forsa nafatin ba isin lolon
Labele hetan problema menus ran /anemia
han ai
han balansu
ATIVIDADE DURANTE
MENSTRUASAUN
Feto ida ho periodu
menstruasaun bele halo
atividade hotu hanesan
bai-bain hanesan :
•Teen
•Prepara ai-han
•Halimar
•Ba eskola no seluk-seluk tan
Feto ida ho menstruasaun bele halo atividade
hotu?
Feto ran sira kuandu
ho
periodu menstruasaun
la
presiza ta’uk atu ba
eskola
no halo atividade
seluk ho
kolega sira tanba ho
manejamentu ne'ebé
maka los garantia
katak
feto ran ne sente
seguru
atu halo atividade
hotu
hotu.
FAHE INFORMASAUN IHA
ESKOLA
•Feto ida
ho idade 12 hetan ona menstruasaun entaun nia tenke prepara an didi'ak, liu-liu
estudante feto sira, alende sira bele hetan
informasaun hosi inan sira mós bele hetan informasaun hosi eskola atu nune’e sira la bele hakfodak
bainhira men's mai iha tempo eskola
hela
•Sinál
-sinál menstruasaun atu mai
•Iha ran hosi dalan moris
• Sente kole
•Kabun kidun sin uitoan
•Sente hamrook
•
•Bainhira men’s atu mai Sinai's saida
maka mosu?
ESKOLA SMA CRISTAL SAME-MANUFAHI
AJUDA HOSI INAN AMAN
Inan aman mós iha
responsabilidade ba oan feto
bainhira hetan men’s,
responsabilidade inan aman
mós at
informa ba oan
kona ba hadi’a an
mós durante
menstruasaun maka
hanesan :
•Hariis loron ida dala rua
•Troka pensu no hena
laran
•Oinsá atu uza pensu
•No oinsá atu troka pensu
Iha tempo
menstruasaun bele
hariis ka lae?
•
Loron ida hariis dala
hira?
Inan sira maka hatene
oinsá oan
feto ida atu
tama ba periodu
menstruasaun entaun knar inan sira
boot tebes atu
hanorin oan feto sira
oinsá uza pensu
no troka pensu
ESKOLA SMA FRANCISCO BORJA DA COSTA
•Loron ida pensu tenke troka
dala rua ka tolu
•Bainhira troka tenke hariis pelumenus
loron ida hariis dala
2. Tanba sá feto ida
ho menstruasaun
tenke uza pensu?
•Hodi satan tiha menstruasaun/ran ne'ebé mai
•Sente livre no mós
PREPARA ROUPA TROKA
Material ne'ebé
presiza prepara
bainhira menstruasaun
maka
hanesan :
•Pensu
•Roupa laran
•Hena li'ur ne'ebé atu uza (kalsa, saia bluza
sst)
•Bee no sabaun
•Toalla
Fatin ne'ebé atu uza
maka :
•Hariis fatin
•Lixu fatin
Bainhira menstruasaun
mai saida
deit maka presiza prepara:
PREPARA AN ANTES ATU
MEN'S / FULAN MAI
• Bainhira men’s borus
halo roupa buradu ita Presiza troka
roupa ne'ebé maka fo’er ona atu nune’e ita bele sente seguru /hakmatek ho
sente di’ak.
•Iha parte seluk mós bainhira men’s borus ba
roupa no halo hena laran fo’er hotu se karik ita troka iha tempo naruk bele hamosu
moras iha area dalan moris
•Bainhira men’s borus to
roupa li'ur saida maka tenke halo ?
KUIDADU SAÚDE IHA UMA
LARAN
Se di’ak liu fase sasán
Sira
nee tuir
ida-idak nia fatin
hanesan fase sasán
Dapur
iha fatin
seluk no fase
roupa men’s nian iha
hariis fatin .
Tuir imi nia hanoin saida
mak akontese iha
figura
ida nee.?
SOE PENSU UZADU LA
TUIR FATIN
Bainhira feto ida ho
menstruasaun nia uza ona
pensu no sente katak
tempo to
atu troka
pensu nia tenke
Hatene
iha sentina kuak tanba bele halo
intupidu ba sentina no bele kria
fo'er iha sentina laran no afeta to
uma laran
oinsá atu soe pensu
ne ho los
Atu soe pensu iha
etapa balu
maka fase tia
tau iha plastic no
soe ba fo'er fatin ka
rai kuak.
HABAI ROUPA IHA UMA
LARAN BELE HAMOSU MORAS
Kuandu habai
roupa iha uma
laran bele halo
susuk barak
no mós kutun
roupa nian la
mate, tanba la kona loron
matan. Habai
roupa iha
loron manas atu
nune’e bele
hamate kutun iha
roupa.
•Tuir imi nia hanoin
kuandu habai
roupa iha uma
laran saida mak
akontese?
ANTES ATU HALOOT
ROUPA TUIR FATIN TENKE MOS.
Kuandu roupa ne'ebé mak uza ba
menstruasaun, karik la fase saida
mak akontese?
ESTUDANTE ESTV-COVEM, SAME-MANUFAHI
•Kuandu la fase
bele hamosu lalar barak bele hobur iha roupa ne'ebé fo’er no moss
fasil atu hetan moras.
•Oinsá atu haloot roupa
Bainhira troka roupa menstruasaun tenke fase halo
mós
•Habai iha loron matan
•Depois maran dobra tuir nia fatin.
HABAI ROUPA NE'EBÉ
MAKA LOS
•Roupa kona loron matan bele hamate kutun
•Roupa ne'ebé mak habai to maran la fó fatin ba
kutun atu moris
•Halo lakon mós roupa nia iis
ne'ebé ladi'ak ka dois.
HALOOT PENSU IHA
FATIN
•Pensu tau iha fatin seguru atu nune'e labarik
sira labele estraga.
•Haketak pensu ho roupa sira seluk
•Perigu tebes ba labarik sira kuandu pensu hetan estraga
no bele halo labarik sira moras.
MODELU PENSU
•Etapa –etapa uza pensu :
•Prepara roupa laran (kalsiña)
•Les plastic pensu nian
•Hasai surat tahan ne'ebé belit iha
pensu nia kotuk
•Tau pensu ba iha hena laran (kalsiña)
SOE PENSU UZADU
NE'EBÉ MAK LOS
Oinsá atu prevene
ambiente ne'ebé di'ak
:
•Bainhira hasai pensu
tenke fase uluk
•Tau ba plastic
•Soe ba fo’er fatin no mós bele hakoi.
SOE PENSU UZADU
NE'EBÉ MAK LOS
Oinsá atu prevene
ambiente ne'ebé di’ak
:
•Bainhira hasai pensu
tenke fase uluk
•Tau ba plastic
•Soe ba fo’er fatin no mós bele hakoi.












Comments
Post a Comment